Choď na obsah Choď na menu
 


História poľovníctva na Slovensku v období rokov 1938-1969

3. 3. 2010

História poľovníctva na Slovensku v období rokov 1938 - 1969

Obdobie rokov 1938-1945

Všetky vážne udalosti v rokoch 1938 - 1945 zanechali svoju pečať i na poľovníctve. Politická situácia na začiatku tohto obdobia spôsobila, že zo Slovenska odišlo veľa poľovníkov do českých krajov. Pripojením územia Slovenska k Maďarsku počet poľovníkov tak isto klesol. V tomto období bolo na Slovensku asi 3800 poľovníkov. Ich počet začal však postupne stúpať. Roku 1944 ich už bolo 8366, teda viac ako roku 1938. Základná charakteristická črta poľovníctva sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím ani teraz nezmenila. Poľovníctvo zostalo ďalej výsadou statkárov, priemyselníkov, štátnych úradníkov, bankárov ap. Ostatná časť nášho ľudu (robotníci a roľníci) sa najmä zo sociálnych dôvodov na výkone práva poľovníctva nezúčastňovala. Činnosť poľovníckej organizácie Loveckého ochranného spolku, ktorá od roku 1938 na Slovensku opäť pôsobila, bola zameraná na ochranu zveri, tlmenie pytliactva, prenajímanie revírov a pod. Vážnym neprirodzeným zásahom do poľovníctva bola druhá svetová vojna, ktorá stavy poľovnej zveri na Slovensku veľmi zdecimovala.

Obdobie rokov 1945-1969

Politický a hospodársky vývoj v našej republike sa musel odraziť na vývoji poľovníctva. Slovenské poľovníctvo, tak isto ako ostatné zložky národného hospodárstva, si hľadalo v zmenených podmienkach po oslobodení svoje miesto. Hľadalo nové cesty svojho ďalšieho vývoja. Prvoradou úlohou bolo dať poľovníctvu nový, pokrokový obsah. Revolučné a pokrokové sily v poľovníctve bojovali od začiatku za to, aby poľovníctvo malo ľudový ráz, lebo nemohli pripustiť, aby bolo výsadou a zábavou majetných. Treba konštatovať, že aj napriek víťazstvu DS vo voľbách roku 1946 si pokrokové vedenie slovenského poľovníctva svoje pozície uhájilo a revolučný proces zľudovenia poľovníctva ďalej prehlbovalo. Vážnejšiu podporu dostalo poľovníctvo už v Hradeckom zákone o poľovníctve, ktorý poľovníctvo vyhlásil za poľnohospodársku prvovýrobu, a tým určil jeho miesto v našom národnom hospodárstve. Poľovnú zver vyhlásil za národný majetok a jej zabíjanie zo ziskuchtivých dôvodov za protispoločenské. Ďalej zdôraznil ekonomický význam poľovníctva a určil aj etický vzťah spoločnosti k nemu. V chovateľskej práci vynaložili poľovníci veľa úsilia, aby vyrovnali straty na stavoch zveri, ktoré vznikli za vojny a v prvých povojnových rokoch. Išlo im predovšetkým o to, aby kmeňové stavy zveri dosiahli predvojnovú úroveň. To sa im aj podarilo pri všetkých druhoch zveri, okrem jarabíc.

Z najdôležitejších zmien, ktoré priniesli nové stanovy, je zmena názvu poľovníckej organizácie na Zväz poľovníckych ochranných združení na Slovensku. Novou organizačnou zložkou zväzu sa stali "krajské poľovnícke ochranné združenia", ktorých začiatok pôsobnosti malo určiť Povereníctvo pôdohospodárstva. Ešte významnejšia úloha pripadla poľovníkom a ich poľovníckej organizácii v zabezpečovaní úloh pri chytaní živej zveri na export a na domáce zazverovanie. Už roku 1950 poverilo Ministerstvo pôdohospodárstva Zväz POS monopolným chytaním, komorovaním, nákupom a odbytom živej zveri na Slovensku. Zo štátnych prostriedkov sa vybudovali tri komorovacie stanice a vybavili potrebným zariadením a chytacími sieťami. Prvú komorovaciu stanicu vybudovali roku 1952 vo Veči (dnes Šaľa), druhú roku 1957 v Trebišove a tretiu roku 1959 v Modranke pri Trnave. Úlohy v chytaní živej zveri sa postupne zvyšovali.

Zatiaľ čo roku 1949 sa pochytalo 3206 jarabíc, 763 bažantov a 1024 zajacov, roku 1957 sa pochytalo už 12930 jarabíc, 2368 bažantov, 12 168 zajacov a 10 kusov raticovej zveri. Najlepšie výsledky v chytaní živej zveri sa dosahovali od roku 1959. Najviac zveri sa pochytalo roku 1960, a to: 9282 jarabíc, 3301 bažantov, 29577 zajacov a 76 kusov raticovej zveri, a roku 1961, keď sa pochytalo 10 341 jarabíc, 5223 bažantov, 30427 zajacov a 13 kusov raticovej zveri. Bažanty sme vyviezli zo Slovenska po prvý raz roku 1961. Najväčšia časť chytenej živej zveri bola vždy predmetom exportu do zahraničia, najmä do kapitalistických štátov. Rozsah dodávok živej zveri na zazverovanie a občerstvovanie krvi bol síce v porovnaní s dodávkami na export značne nižší, ale v rokoch 1954 - 1956 dosiahol nevídané rozmery. Ďalšou významnou zazverovacou akciou, okrem zazverovacích akcií v rokoch 1954 - 1956, bolo zazverovanie východoslovenskej nížiny v rokoch 1957 – 1960. Významnejšou zazverovacou akciou v tomto období bolo zazverovanie oblastí južného Slovenska v rokoch 1966 a 1967 po veľkej povodni v oblasti Dunaja. Do vybraných revírov okresov Komárno a Dunajská Streda sa vypustilo 2855 zajacov, 3000 bažantov a 2921 jarabíc. O stavoch zveri v prvých rokoch tohto obdobia nie sú presné a spoľahlivé údaje. Všeobecný zákaz poľovania, vydaný roku 1945 Povereníctvom SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, priniesol svoje ovocie. Stavy takmer všetkých hlavných druhov poľovnej zveri sa postupne zvyšovali. . K 1. marcu 1956 bolo na Slovensku 13892 kusov jelenej zveri, 31691 srnčej, 627 danielej, 1147 muflonej zveri, 137143 zajacov, 120340 jarabíc a 27196 bažantov. K 31. marcu 1968 boli tieto jarné kmeňové stavy: 24909 kusov jelenej, 1344 danielej, 1974 muflonej, 69632 srnčej zveri, 336662 zajacov, 259860 jarabíc a 148468 bažantov.

Významným medzníkom v poľovníctve na Slovensku bolo prijatie tzv. „Ďurišovho zákona o poľovníctve “ č.225/1947. Bol to konečne nový na tie časy moderný zákon, nakoľko do roku 1947 platil takmer 62 rokov zákonný článok XX/1883. V dôsledku platnosti tohto zákona sa zakladajú v roku 1948 nové poľovnícke spoločnosti, organizujú sa skúšky kandidátov z poľovníctva, skúšky poľovníckych hospodárov a iné opatrenia. Najväčšia úloha pripadla pri príprave a najmä uvádzaní do života nového zákona o poľovníctve č. 23/1962 Zb. v slovenských krajoch a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Týmto novým zákonom sa zrušil zákon o poľovníctve č. 225/1947 Zb., ktorý rozhodujúcou mierou prispel k zľudoveniu poľovníctva. Zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. svojimi hlavnými zásadami: - odpútal právo poľovníctva od vlastníctva pôdy; - priznal právo poľovníctva len tým socialistickým organizáciám, ktoré majú v správe alebo užívaní najväčšiu výmeru poľovných pozemkov v poľovnom revíri uznanom okresným národným výborom; Od 1.marca 1962 teda vstúpil do platnosti na celom území ČSR zákon o poľovníctve č. 23/ 1962 Zb . Tento zákon po novom určuje vlastnícke vzťahy k výkonu práva poľovníctva a jeho prenájmu. Prenájom výkonu práva poľovníctva patril len poľovníckym združeniam a prenájom revírov realizoval vlastník s najväčšou výmerou ( socialistické organizácie a štátne lesy). Zákon stanovil kritériá pre tvorbu poľovných revírov, ich zaradenie do bonitných tried a stanovil najmenšiu výmeru 500 ha. Po prijatí zákona o československej federácii zanikol v roku 1968 Československý myslivecký zväz. V dňoch 21. a 22. júna 1969 sa konal v Bratislave ustanovujúci zjazd Slovenského poľovníckeho zväzu.

Po oslobodení vychádzali tieto časopisy: Poľovnícky obzor- vychádza od mája 1946 do konca decembra 1946 a od marca 1949 do konca decembra 1952, keď sa zlúčil s poľovníckym časopisom Myslivost. Od júla 1954 až do roku 1956 vychádzal ako príloha Roľníckych novín. Do októbra 1956 začal opäť vychádzať. Časopis Poľovníctvo a rybárstvo začal vychádzať od 1. januára 1958, keď nahradil časopis Poľovnícky obzor.