Choď na obsah Choď na menu
 


História sokoliarstva na Slovensku

3. 3. 2010

História sokoliarstva na Slovensku

 

Sokoliarstvo je jeden z najstarších spôsobov lovu pomocou dravcov. Zaraďujeme ho medzi osobitné spôsoby lovu. Pochádza z Ázie, kde je dosiaľ obľúbené medzi obyvateľmi stepí. Do Európy sa rozšírilo pri sťahovaní národov.
   Stredovek je aj na území dnešného Slovenska obdobím mohutného rozmachu sokoliarstva. Sokoliarstvo bolo dobre organizované. Na čele stálo Kráľovské sokoliarstvo – Falconarii regii hierarchicky rozdelené na jednotlivé stupne. Zvyčajne sám kráľ býval najvyšším sokoliarom. Na Slovensku sú známe osady, ktorých väčšina obyvateľov sa zaoberalo sokoliarstvom. Umiestnenie týchto osád v teréne zodpovedalo životným podmienka dravých vtákov. Medzi najznámejšie osady patrí tiež obec Dravce na Spiši. V roku 1263 sa spomína ako Villa Draucariorum – obec kráľovských chovateľov sokolov. Samozrejme, že každý väčší hrad na Slovensku mal aj svoju družinu sokoliarov. Tieto družiny sa od seba odlišovali, okrem iného, aj spôsobom sokoliarskeho výcviku dravých vtákov. Sokoliarsky vycvičené dravé vtáky zo Slovenska mali veľmi dobré meno v Rakúsku, Taliansku, Nemecku, Poľsku, Turecku a Rusku. Mnohé správy a poznatky o sokoliarstve sa dozvedáme aj z písomností uložených v mestských alebo obecných archívoch.
   Najvýznamnejšie písomné dielo týkajúce sa sokoliarstva, vydané v 18. stor. na území dnešného Slovenska, je kniha napísaná jezuitským mníchom Jurajom Prayom De institutione ac venatu falconem. Bola vydaná v roku 1749 v Trnave. Slovenský polyhistor Matej Bel vo svojom diele Notitia Hungariae popisuje niektoré skutočnosti týkajúce sa sokoliarstva. V druhej polovici 18. stor. začína sokoliarstvo strácať na význame a na začiatku 19. stor. vo veľkej väčšine krajín Európy zaniká. Sokoliarstvo vo svojej prapôvodnej podobe sa počas celej svojej existencie zachovalo bez prerušenia len na planinách Strednej Ázie. Civilizovaná forma sokoliarstva, od stredoveku až po dnešok, sa zachovala len v Anglicku.
   Renesancia sokoliarstva v Európe nastáva v druhej polovici 20. stor. V tomto období skupiny sokoliarskych nadšencov zakladajú v jednotlivých štátoch Európy – Československu, Poľsku, Maďarsku, obidvoch nemeckých štátoch, Francúzsku, Taliansku, Holandsku, Španielsku – národné sokoliarske organizácie. Vo veľkej väčšine prípadov záštitu nad sokoliarskymi organizáciami preberajú národné poľovnícke organizácie.
   V Československu bol sokoliarsky spôsob lovu zveri uzákonený právnou normou vydanou v roku 1967. Prvou organizáciou združujúcou sokoliarov v Československu bol Klub sokolníkú při ÚV Československého mysliveckého svazu založený v roku 1967. V roku 1971 sa tento klub rozdeľuje na Klub sokolníkú při ÚV Českého mysliveckého svazu s pôsobnosťou na území Čiech a Moravy a na Slovenský klub sokoliarov pri ÚV Slovenského poľovníckeho zväzu s pôsobnosťou na Slovensku. Od roku 1993, po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky, pôsobí v Českej republike Klub sokolníkú při Českomoravské myslivecké jednotě a v Slovenskej republike pôsobí Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom zväze.
   Existujúce národné sokoliarske organizácie zakladajú v roku 1958 Medzinárodnú organizáciu pre sokoliarstvo a ochranu dravcov – IAF. Slovenský klub sokoliarov pri SPZ sa stáva jej členom v roku 1999. Pracovná skupina pre sokoliarstvo a ochranu dravých vtákov Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu prírody – CIC mala svoju prvú konferenciu v roku 1975. Na ustanovujúcom zhromaždení Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu prírody v Paríži v roku 1930 malo svojich delegátov aj Československo.
   Dnešný záujemca o lov pomocou sokoliarsky vycvičených dravých vtákov musí mať platný poľovný lístok, absolvovať sokoliarsku skúšku, ovládať a predovšetkým dodržiavať množstvo právnych noriem upravujúcich držanie sokoliarsky použiteľných dravých vtákov. V súčasnosti používané dravé vtáky na sokoliarsky výcvik pochádzajú vo veľkej väčšine z odchovov v zajatí. Na Slovensku už boli vyliahnuté v zajatí mláďatá orla skalného, sokola sťahovavého a sokola rároha.
   Pýchou sokoliarov na Slovensku je výuka sokoliarstva ako výberového predmetu, prebiehajúca niekoľko rokov na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici. V žiadnom štáte Európy sa Sokoliarstvo takýmto spôsobom nevyučuje.
   Uznávaným spôsobom lovu sa sokoliarstvo u nás stalo vyhláškou ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. 4 z 19. 1 1967 a vyhláškou č. 10/1975 Zb. Klub sokoliarov sa stal súčasťou SPZ, ktorý povinne eviduje poľovné dravce. Dravce, ktoré sa používajú v sokoliarstve, rozdeľujú sa podľa tradície na dravce s nízkym letom (prepadávajúce ), medzi ktoré patria jastrab veľký a jastrab krahulec, a dravce s vysokým letom (sokolovité). Výcvik dravcov na lov je náročný a odlišný podľa druhu, individuálnych vlastností, spôsobu lovu koristi, ktorú má vták prevažne loviť. Pri love zveri poľovnými dravcami sa vyžaduje poľovný lístok a povolenie na lov.
   V dnešnom chápaní už sokoliarstvo vlastne nie je lovom. Jeho cieľom je okrem udržiavania poľovníckej tradície aj ochrana zákonom chránených dravcov a spolupráca s ochranou prírody.