Choď na obsah Choď na menu
 


Od lovu k poľovníctvu

18. 2. 2010

Obrázok

Nech už človek vo svojej domýšľavosti o sebe súdi čokoľvek, má pevnémiesto v systéme živočíchov. Patrí do triedy cicavcov, radu primátov, čeľade ľudí ( Hominidae ). Značná časť cicavcov vrátane človeka je všežravá t.j. omnivorná. Prví ľudia boli zberači rastlinnej potravy, mäkkýšov a na mäsitú potravu si privykali skôr tak, že sa zmocňovali zvierat náhodou uhynutých alebo úlovkov šeliem. Až drsné podmienky doby ľadovej urobili z pravekého človeka lovca, ktorý sa odvážil zaútočiť aj na veľkú korisť vlastnoručne vyrobenými zbraňami a bol schopný organizovať spoločné lovy. Len vďaka svojim dorozumievacím schopnostiam a v umení žiť vo väčších, dobre organizovaných spoločnostiach sa stal človek v staršej dobe kamennej úspešným lovcom.

K najstarším nástrojom pravekých ľudí patrili rohy, zuby a kosti. Prvé ľudské Obrázok výrobky nemali vyhranené určenie. Mohli slúžiť k lovu, k boju s inými ľuďmi a k mierumilovným účelom, napr. ku spracovaniu dreva, kože a mäsa. Preto sa neoznačujú ako zbrane, ale neutrálnym slovom industrie. Zmienené pästné kliny patria k univerzálnym nástrojom človeka vzpriameného ( Homo erectus ). V mladšom paleolite sa neskôr objavili účinné oštepy, vrhacie a bodacie kópie a o málo neskôr aj harpúny obstarané háčkami, ktoré uviazli v tele zvieraťa, podporili stratu krvi a obstarané lankom či plavákom bránili úniku zasiahnutého zvieraťa a tým aj strate koristi. Pôvodne poslúžili človeku kamene alebo kyjaky. Menšie vrhacie nástroje sa dômyselnejším opracovaním zmenili na bumerangy rôzneho tipu. Najjednoduchšou a zrejme prvou zbraňou bol prak, takisto v rôznych podobách dochovaný do dnes. Avšak skutočným veľkým pokrokom vo vývoji loveckých zbraní bol vynález luku. Prvý luk sa objavil v mladšom paleolite, sú teda dielom dnešného človeka rozumného ( Homosapiens ). Ten ich používal k lovu vtákov a sobov a na sklonku doby ľadovej i v našich krajinách. Gravettienci ( Pavlovienci ) a magdalenienci, lovci mamutov, sobov a neskôr vtákov už vytvárali dokonalé opracované, účelné a elegantné zbrane, do dnes vzbudzujúci obdiv. Zdokonalením luku bola zložitejšia a výkonnejšia kuša, pôvodne zvaná samostreľ. Prvé pokusy o konštrukciu kuše nachádzame už v praveku, zdokonalená bola už v dobe historickej, v staroveku, ale všeobecného použitia sa dočkala až v stredoveku, a to predovšetkým vo vojenstve. Pravekí ľudia iste používali rôzne pasce. Avšak dochované doklady sú príliš kusé, niekedy dokonca sporné ( kresby mamutov ). Môžeme teda túto možnosť hodnotiť skôr zrovnaním s metódami používanými ľuďmi, ktorí donedávna žili na úrovni doby kamennej.

So zmenou podnebia a krajiny došlo taktiež k zmene flóry a fauny a prirodzene sa zmenil aj život ľudí, ktorí v tejto krajine žili. Na konci doby ľadovej stratili početné skupiny lovcov možnosť uloviť dostatok veľkej zveri k prežitiu a mezolitický človek, ktorý vystriedal lovca staršej doby kamennej, žil v malých kočovných tlupách, živiacich sa zberom, rybolovom a lovom podľa podmienok, v ktorých sa ocitli. Boli závislý skôr na drobnej koristi, ale mali už aj psieho spoločníka, ktorý sa výrazne líšil od svojich vlčích predkov. Vedeli skvele opracovať drevo, ale aj kosti, parohy a lastúry, vedeli už tkať rohože a riešiť zložité technické problémy, napríklad stavby v záplavových oblastiach. Vyrábali i siete a pasce.

NEOLIT - najväčšia revolúcia v dejinách.

Ak už znie titulok značne nadsadene, zodpovedá skutočnosti. Až do tej chvíle žil človek ako súčasť prírody a nijak z nej nevybočoval. Potravu si zbieral a lovil, útočište hľadal podobne ako ostatné živočíchy a do prírodného diania podstatne nezasahoval. Ale až človek – hospodár sa vyčlenil z prírodných spoločenstiev a významne zmenil vlastný život a kultúru. Začal vytvárať stále a početné spoločenstvá, ktoré tak či onak ovplyvnili rovnováhu krajiny a tieto spoločnosti nakoniec vyrástli v mestá. Zahájil likvidáciu lesov a prirodzených trávnych porastov a začal tak dlhý proces, ktorý dnes končí nutnosťou pracne hľadať cestu späť – cestu k obnoveniu prírodnej rovnováhy a k zaisteniu udržateľného rozvoja; ten jediný môže zaistiť ďalšiu budúcnosť nielen druhu Homo sapiens, ale celej planéty.

   V určitých častiach sveta sa vyskytovali rastliny s veľmi výživnými semenami. Rastliny sa dali veľmi jednoducho pestovať na úrodných náplavoch a pri troche pozornosti prinášali značnú úrodu. V oblasti „ úrodného polmesiaca “ v Prednej Ázii to bola pšenica, v juhovýchodnej Ázii ryža, v Strednej Amerike kukurica. Ľudia pracne zbierali jednotlivé klásky, pochopili výhodu pestovania týchto rastlín na chránených miestach a stali sa poľnohospodári. O niečo skôr ľudia na niekoľkých miestach takmer súčasne objavili základy chovu zvierat a stali sa pastieri. Tak získali dostatok potravy a mohli uživiť väčšiu, rýchlo sa rozrastajúcu populáciu. Zahájili kolonizáciu a súčasne premenu zemegule.

Obrázok