Choď na obsah Choď na menu
 


História poľovníctva v Alekšinciach

 

Obrázok


 

Poľovníctvo na území SR prekonalo niekoľkoročný vývoj. Poľovnícke združenie zaznamenalo rad negatívnych ale aj pozitívnych javov v oblasti chovateľstva a lovu. Tým pochopiteľne je vidieť aj vplyv PZ na celú spoločnosť do ktorej PZ Alekšince patrí. Obhospodárovavateľom nášho poľovného revíru je PZ Alekšince, okres Nitra.

 

V r. 1920 vznikol vznikol na Slovensku lovecký ochranný spolok, jeho cieľom bola, ako sa zdôrazňovalo v stanovách, podporovať uplatňovanie zákonov poľovníctva, potláčať a trestať pytliactvo, chrániť záujmy vlastníkov revírov a podporovať zvelaďovanie revírov. Postupne sa zakladali ďalšie lovecké a ochranné spolky, v ktorých boli funkcionármi vysokí štátnici, úradníci, veľkostatkári a priemyselníci. Aj v Alekšinciach tomu nebolo inak. V r. 1924 prevzal revír bankový zamestnanec Karol Kratochvíl, ktorý uzavrel zmluvu o prenájme revíru s cukrovarom Dioseg, terajšie Sládkovičovo. Druhý revír taktiež prenajal od súkromného majiteľa alekšinského hospodárstva Dutelban. Tieto oba revíry mal do r. 1933, kedy tragicky zahynul. Medzičasom vychádza v r. 1929 doplnok k poľovníckemu zákonu z r. 1883 tzv. malý poľovnícky zákon. Podnetom na jeho vydanie boli nepriaznivé následky krutej zimy 1929, ktoré spôsobily veľké straty zveri. Preto zákon venoval veľkú pozornosť otázke času, ochrany a odstrelu zveri. Zakázal sa odstrel niektorých vzácnych druhov zveri. V r. 1933 preberá revír kníhviazač Husár z Nitry. Podstatný zlom nastáva po oslobodení Československa Sovietskou armádou, kedy sa zmenili i politické podmienky v krajine. Vojna značne zdecimovala stavy zveri. Preto sa urobili opatrenia v oblasti chovu, zakázal sa lov. Povereníctvo poľnohospodárstva udelilo dňa 4.10.1945 na POZ dočasnú nárosnú správu. Jej hlavnou úlohou bolo zabezpečiť reorganizáciu zväzu, pripraviť revíziu a doplňujúce voľby. V Alekšinciach boli dva rozdelené revíry, dané pod správu Krajských poľovných ochranných združení. Predsedom bol Anton Kreček z Hlohovca a druhý revír bol pod vedením Krupu z Matadorky (obecní a súkromní roľnící). Hájnici boli postupne: Pavol Bališ, Štefan Filo, Ľudovít Záhorský, Jozef Rác. Poľovnícke združenie v Alekšinciach v r. 1955 s počtom členov 4: Ľ. Čačaný, J. Zelenák, Ľ. Záhorský, Š. Rozlivek. Rozloha revíru ŠM bola 850 ha a JRD približne 600 ha. V r. 1958 sa zlúčili revíry a pristupovali ďalší členovia do PZ Alekšince. Hranice revírov boli nasledovné: Z južnej strany okraj lehotského hája, ulackého  - Veľký Cér, cez Fizardov, zo západnej strany obecné hranice rišňovské, zo severnej lukáčovské a rybníky. Z východnej strany andačské hranice a zbežské. Pre PZ mal nepriaznivý vplyv vývoj organizačného opatrenia ustanovenie bažantnice patriacej VŠP Nitra. Týmto organizačno-právnym opatrením sa zobralo z PZ Alekšince cca 100 ha pôdy, ktorá sa pričlenila bažantnici. V r. 1968 a 1975 sa znovu zobralo z PZ cca 150 ha pôdy, smerom od Lahieň až po štátnu cestu Nitra - Hlohovec. Posledný zásah v r. 1975 bol protiprávny mocenský, ktorý nemal žiadne opodstatnenie pre PZ Alekšince. V 70. - 80. rokoch bol počet členov v PZ 22. Výbor bol zostavený nasledovne: Obrázok

 

Poľovný hospodár: Ing. Ladislav Révay Predseda: Ing. Jozef Filo, Finančný hospodár: Jozef Rác, Členovia výboru: Alojz Janeček, Ing. Leonard Bulla, Revízna komisia: Jozef Hanko.

Pokiaľ ide o geologický popis územia nášho poľovného revíru, je charakterizované mierne zvlneným a svahovitým terénom. Územie celého revíru patrí k podunajskej nížine. Hlavným vodným tokom je potok Andač s prítokmi. Prevažná šasť parciel je černozem, len časť územia je hnedozem (Stavnica), ktorá je podmáčaná a sú na nej vykonané rekultivačné zásahy. Tieto zásahy v oblasti Sliváša, Doliny, Pančavy a Stavnici, nepriaznivo vplývajú na chov, zdravtný stav a rozmnožovanie všetkej zveri, ktorá tu žije. Súvislý les sa v našom revírí nenachádza. Sú tu menšie remísky, ktoré intenzívnou poľnohospodárskou výrobou stále ubúdajú. V remískach sú vhodné podmienky na chov zajaca, bažanta a srnčej zveri. Najvýznamnejšou časťou sú vodné plochy rybníky napájané pri Stavnici andačským potokom. Okrem kačíc sa tu nachádzajú labute a bažanty, ktorým poskytuje úkryt rákosie hlavne v zimnom období. Teplotné pomery sú priaznivé na chov malej zveri. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo desať stupňov. Extrémne javy sú len raz za päť až sedem rokov, kedy klesne teplota v zime na mínus dvadsať stupňov. Vtedy zver dosť trpí avšak poľovníci v podobe prikrmovania tomuto javu úspešne čelia, čo je vidieť na chovateľských výsledkoch v porovnaní so susednými revírmi.

 
 

 

 

Obrázok

 

 

 

 

 


 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.