Choď na obsah Choď na menu
 


Poľovnícky poriadok

18. 3. 2010

Obrázok

Konečné znenie publikované ako príloha číslo 2 k Stanovám SPK.

 

Článok 1

Povinnosťou každého poľovníka je dodržiavať tradičné poľovnícke zvyky a obyčaje, zoznámiť s nimi začínajúcich poľovníkov a dbať, aby si ich osvojili.

Článok 2

Ak poľovnícky hosť dostane pozvanie na poľovačku, ktorej sa nemôže zúčastniť, má sa včas ospravedlniť, aby užívateľa poľovného revíru nedržal zbytočne v neistote a nenarušoval organizovanie poľovačky. Poslať za seba inú osobu môže iba vtedy, ak je to v pozvánke výslovne uvedené. Bez výslovného súhlasu užívateľa poľovného revíru priviesť so sebou na poľovačku svojho poľovného psa, ďalšieho poľovníka alebo honca je nepoľovnícke a neprípustné. Po príchode na miesto zrazu na spoločnú poľovačku poľovnícky hosť oznámi svoj príchod poľovníckemu hospodárovi alebo vedúcemu poľovačky.

Článok 3

Každá spoločná poľovačka začína slávnostným nástupom všetkých účastníkov, pričom vedúci poľovačky oznámi, na akú zver sa bude poľovať, koľko pohonov sa uskutoční, miesta sústredenia po jednotlivých pohonoch, kde sa uskutoční slávnostný výrad zveri, upozorní na bezpečnosť pri streľbe a aké signály sa budú používať počas poľovačky.

Článok 4

Pri poľovníckych akciách treba používať slovenské poľovnícke názvoslovie. Pri poľovačkách a iných poľovníckych akciách treba používať poľovnícke signály, fanfáry a slovenské poľovnícke názvoslovie. Poľovníckym pozdravom je „lovu zdar“, odpoveď „zdar“.

Článok 5

Po začatí spoločnej poľovačky účastníci poľovačky vypnú mobilné telefóny alebo ich prepnú na tichý režim, aby nevyrušovali zver a ostatných účastníkov.

Článok 6

Poľovník môže zver loviť, ak ju bezpečne rozoznal. Na spoločnej poľovačke je nepoľovnícke strieľať na nízko letiacu pernatú zver, na hradujúce bažanty, na zajaca na ležisku, pred blížiacou malou zverou sa skrývať alebo pri streľbe si kľaknúť. Za nepoľovnícke sa považuje streľba na zver, pri ktorej sú v smere streľby prekážky, ktoré môžu zmeniť smer strely, streľba „na ostro“ zo zadu a keď je zver na horizonte.


Článok 7

Pri spoločnej poľovačke sa poľovník správa nesebecky a ohľaduplne. Je nepoľovnícke strieľať na zver, ktorá je bližšie k susedovi, alebo ktorá na neho tiahne. Pri rovnakej vzdialenosti dá poľovník vždy prednosť hosťovi, poľovníčke alebo vekovo staršiemu poľovníkovi.

Článok 8

Na spoločnej poľovačke poľovník strieľa len na primerané vzdialenosti. Strieľať na príliš veľké vzdialenosti je nepoľovnícke, a tak isto je nepoľovnícke strieľať brokovou zbraňou na príliš malú vzdialenosť, kde pri zásahu dôjde k znehodnoteniu diviny.

Článok 9

Poľovník pri spoločnej poľovačke dôsledne dodržiava stanovené rozostupy a líniu strelcov, nepredbieha, ani nezaostáva. Po obsadení streleckého stanovišťa poľovník vždy nehlučne, napríklad zdvihnutím ruky alebo klobúka, upozorní na seba svojich susedov a dá im vedieť, že je už na mieste. Na stanovišti sa správa pokojne a nehlučne, pred ukončením pohonu nikdy svoje stanovište neopustí.

Článok 10

Poľovník počas spoločnej poľovačky nekritizuje vedenie poľovačky, stavy zveri a zariadenia v poľovnom revíri. Prípadné nedostatky ohlási poľovníckemu hospodárovi alebo vedúcemu poľovačky až po ukončení poľovačky.

Článok 11

Ak zver po zásahu nezostala v „ohni” alebo ju strelec nemôže sám dohľadať, vyznačí svoje stanovište, miesto nástrelu a smer, ktorým poranená zver odbehla účelovým zálomkom.

Článok 12

Pri úspešnom ulovení raticovej zveri alebo veľkých šeliem poľovník vzdá poslednú úctu zveri zálomkom namočeným do farby ulovenej zveri, ktorý vloží do papule alebo zobáka (posledný hryz a posledný zob) a zálomkom prikryje i ranu na vstrele. Pri samčej zveri zálomok smeruje k hlave zveri - trofeji, pri samičej zveri naopak – k reprodukčným orgánom. Ak sa úspešná poľovačka vykonáva za účasti sprievodcu, vykoná tieto úkony sprievodca a zároveň odovzdá zálomok mierne namočený vo farbe spolu s blahoželaním k úspešnému lovu i úspešnému strelcovi. Strelec zálomok nosí na pravej strane klobúka do polnoci dňa, kedy zver ulovil.

Článok 13

Ak na dohľadanie postrelenej zveri musel byť použitý i poľovne upotrebiteľný pes, zálomok (časť zálomku strelca) sa odovzdáva i vodičovi tohto psa. Zálomok nesmie byť neprimerane veľký, musí zodpovedať prostrediu, kde bola zver ulovená.

Článok 14

Pri spoločnej poľovačke na diviaky zálomok odovzdáva vedúci spoločnej poľovačky pri výrade za ulovené diviaky, veľké a malé šelmy.

Článok 15

Poľovník, ktorý ulovil zver v súlade s platným povolením na lov, má nárok na trofej a poľovnícke právo (jedlé vnútornosti) z ulovenej zveri, ak to nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi. Za trofej sa považujú pri parohatej zveri parohy a parožky, pri jelenej zveri i kelce, pri diviačej zveri kly, pri rohatej zveri (muflón, kamzík) rohy a rožky, pri veľkých šelmách (medveď, vlk, rys a šakal), mačke, jazvecovi, líške, psíkovi medviedikovitom a medvedíkovi čistotnom koža a lebka, pri vtákoch je trofejou cely vták. Pri ostatnej zveri o vlastníctve ulovenej zveri rozhoduje užívateľ poľovného revíru.

Článok 16

Ak na jeden kus zveri strieľalo viac poľovníkov, platí pravidlo: „prvá guľa a posledný brok”. Toto platí len v prípade, že pri zásahoch guľou bol tento zásah smrteľný, čo znamená, že by zver v krátkom čase zhasla aj bez dostrelenia alebo pri zásahu hromadnou strelou bola malá zver bola smrteľne zasiahnutá. Strieľať zbytočne na smrteľne zasiahnutú raticovú zver alebo malú zver je nepoľovnícke.

Článok 17

Povinnosťou poľovníka je postrelenú zver v čo najkratšom čase humánnym spôsobom usmrtiť, aby zbytočne netrpela. Raticová zver a veľké šelmy sa dostreľujú strelou na krk alebo zárazom medzi lebkou a prvým stavcom chrbtice nožom, zajačiu zver usmrcujeme úderom za uši, pernatú zver zárazom za temeno hlavy nožom, malé šelmy úderom palice na väzy.

Článok 18

S ulovenou zverou poľovník vždy zaobchádza s úctou, úlovok nikdy neprekračuje a nestrká doň nohou. Vedúci poľovačky dbá na to, aby túto zásadu neporušoval ani personál na poľovačke.

Článok 19

Po každom ukončenom pohone spoločnej poľovačky na malú zver sa na miestach sústredenia vykoná zoradenie a ošetrenie ulovenej zveri.

Článok 20

Po ulovení raticovej zveri alebo veľkej šelmy je strelec alebo sprievodca povinný založiť pred ďalšou manipuláciou s ulovenou zverou na zver predpísaným spôsobom pridelenú značku a vyznačiť na značke dátum ulovenia zveri. Vedúci poľovačky označuje diviačiu zver a veľké šelmy ulovené na spoločnej poľovačke po vyvrhnutí na mieste výradu.


Článok 21

Každá spoločná poľovačka, sa ukončuje výradom všetkej ulovenej zveri. Ošetrená zver sa ukladá na výradisko do vyrovnaných radov ohraničených vetvičkami drevín, ktoré sa v danej lokalite vyskytujú. Každý desiaty kus ulovenej zveri na výrade sa hlavou povytiahne z radu. Zver sa kladie vždy na pravý bok, u šeliem sa chvost upraví do polohy kolmo na telo. Do čela výradiska sa poukladajú kusy srstnatej zveri, za nimi úlovky pernatej zveri. Malé šelmy sa ukladajú za ostatnou zverou. Výnimku tvorí uloženie veľkých srstnatých šeliem (medveď, vlk, rys a šakal), ktoré sa ukladajú vždy do čela výradiska. Na výrad sa vstupuje len v otvore ponechanom na tento účel, ohraničenie výradiska sa neprekračuje.

Článok 22

Na výrad nastúpia všetci účastníci spoločnej poľovačky. Zástupca užívateľa poľovného revíru a vedúci poľovačky stoja v čele výradu čelom k chrbtom ulovenej zveri, strelci na pravej strane výradu pri hlavách ulovenej zveri, honci s vodičmi poľovných psov na ľavej strane výradu a oproti strelcom a trubači oproti čelu výradu pri bruchách ulovenej zveri. Vedúci poľovačky stručne zhodnotí výsledok poľovačky, poďakuje účastníkom za disciplínu, prípadne odovzdá strelcom zálomky. Poľovníkovi, ktorý sa prvý raz zúčastnil na poľovačke, môže užívateľ poľovného revíru vydať pasovací list za poľovníka, resp. poľovníkovi, ktorý prvý raz ulovil napr. diviačiu zver, možno udeliť pasovací list za lovca diviačej zveri. Po ukončení spoločnej poľovačky môže užívateľ poľovného revíru usporiadať tzv. „posledné kolo“, na ktoré pozve všetkých účastníkov poľovačky.

Článok 23

Na výkon práva poľovníctva sa poľovník oblieka slušne a účelne. Za poľovnícku farbu sa považuje farba zelená a hnedá. Za nepoľovnícke sa považuje používanie vojenského alebo policajného maskovacieho oblečenia.

Článok 24

Poľovník preukazuje zveri úctu, stará sa o ňu, chráni ju a cíti zodpovednosť za starostlivosť o ňu. S ulovenou zverou zachádza poľovník šetrne a s úctou, aby nedošlo ku škodám na zverine. Zver zbytočne neťahá po zemi a nedovolí psom, aby ulovenú zver napádali. Vývrh vykoná tak, aby nepoškodil tráviace orgány a neznečistil ich obsahom vnútorné dutiny. Ak bola zver zasiahnutá „na mäkko“, vstrel a výstrel znečistený obsahom tráviaceho traktu je nutné ihneď pri vyvrhovaní odstrániť vyrezaním znečistenej časti.

Článok 25

Povinnosťou poľovníka i technického personálu je zúčastniť sa na začatí poľovačky, na výrade aj ukončení poľovačky. Pri slávnostných fanfárach pri začatí poľovačky, výrade a ukončení poľovačky stoja účastníci poľovačky s obnaženou hlavou. Účastníci spoločnej poľovačky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov nastupujú na výrad s poľovnou zbraňou.


Článok 26

Zdravotne nezávadný vývrh z ulovenej zveri môžeme použiť ako návnadu na vnadisku. Pri podozrení na ochorenie treba vývrh neškodne odstrániť – zakopať, spáliť a pri podozrení na infekčné ochorenie oznámiť štátnej veterinárnej a potravinovej správe a po vyšetrení odovzdať kafilerickej službe, aby sa nešírili choroby a aby vývrh nevzbudzoval zbytočnú kritiku nepoľovníckej verejnosti proti poľovníkom.

Článok 27

Poľovník nezanecháva po sebe v revíri žiadny odpad, všetko čo so sebou do revíru prinesie, pri odchode z revíru aj odnesie. Poľovník zbytočne nezakladá v revíri oheň, v žiadnom prípade nie v rizikovom priestore a v čase, keď je vyhlásený zákaz použitia otvoreného ohňa. Pred odchodom z revíru musí oheň bezpečne uhasiť vodou alebo prekrytím zemou.

Článok 28

Poľovník nezabúda zúčastniť sa na smútočnom obrade zosnulého poľovníckeho priateľa a posledným, tzv. smútočným zálomkom, ktorý počas obradu nosí na ľavej strane chlopne kabáta alebo na klobúku, položením na rakvu alebo do hrobu sa s ním rozlúči.

Článok 29

Sankciou za porušenie etického kódexu a poľovníckeho poriadku nech je morálne odsúdenie poľovníckej verejnosti, spravidla na poľovníckom súde po ukončení poľovačky, ktorý by mal byť výchovným prostriedkom pre previnilcov, kde kultúrni poľovníci poukážu na porušovanie tohto poriadku a kódexu.