Choď na obsah Choď na menu
 


Pokrytectvo v poľovníctve

2. 3. 2010

Pokrytectvo v poľovníctve

 

Po roku 1989 nastal obrat i v poľovníctve. Zmena vlastníckych vzťahov a vytvorenie nových poľovníckych subjektov vyvolala a stále ešte vyvoláva erupcie protestov a nadávania na existujúce zriadenie. To sa údajne za komunizmu nikdy nerobilo, čo sa robí teraz. Nadáva sa na zákon, na ekonomickú krízu, na správanie tých druhých... len nie na seba. Ak si otočíme zrkadlo, zbadáme, že sami sa dopúšťame priestupkov, ktoré nevyvolávajú súčasné pomery, ale náš návykový stav, ktorý sme mali v krvi, iba sme ho nikdy nepomenovali tým prívlastkom, aký si zaslúžil. Dá sa hovoriť o hrubej bezohľadnosti proti poľovníckej etike a zásadám poľovníckeho správania sa. Ide o správanie osôb egocentricky rešpektujúcich iba samých seba. Aby som však zbytočne nechodil ako mačka okolo horúcej kaše, opýtam sa:

Nie je pokrytectvom, pytliactvom a bezcharakternosťou zachádzať s cieľom lovu do susediacich revírov, keď vieme, že domáci poľujú v inej časti?

Nie je pokrytectvom a pytliactvom chovať duričov, ktorí ženú najmä srnčiu zver?

Nie je pokrytectvom a bezcharakternosťou, ak pred pohonom vedúci poľovačky rozostaví strelcov po hranici revíru a honci preháňajú i časť susedného revíru?

Nie je pokrytectvom, ak sa duričmi poľuje v srnčom revíre, keď evidentne vie, že žiadna iná zver tam nie je?

Nie je pokrytectvom, ak sa v revíre vystreľuje zver najmä v území, hraničiacom zo susedným združením?

Nie je pokrytectvom, ak pred plánovanou poľovačkou deň pred tým alebo tesne pred lovom preženieme plánovane poľovanú časť?

Nie je pytliactvom a pokrytectvom, ak poľujeme pre naplnenie vlastnej chladničky na úkor iných?

Nie je pokrytectvom sa navzájom ohovárať, osočovať a tým narúšať medziľudské vzťahy v združení?

Zámerne nezachádzam do podrobností, prebiehajúcich potichu v poľovníckych kuloároch, príležitostných stretnutiach, schôdzach a posedeniach, kde nezanedbateľnou témou sú medziľudské vzťahy, kritika všetkého zlého. Nezmyselné alibistické opatrenia nadriadených orgánov, perzekúcia poľovníkov vychádzajúca z neznalosti problematiky. Dnes sa nemusí nikto báť vysloviť svoj názor. Chybou je jedno. Svoj názor radšej nikto nepovie! Prečo? Zo zvyku, že bude ako voľakedy odstavený na vedľajšiu koľaj i s následkami? Z obavy, či jeho názor nevyvolá posmech? Z presvedčenia, že je to zbytočné? Slovenské porekadlo hovorí: Lenivá huba – hotové nešťastie. Ak teda zostaneme nemí, nečakajme obrat k inému ani v poľovníckej legislatíve. Ak sme ticho, riadiace orgány si myslia, že sme spokojní a ich rozhodnutia sú dobré! Reči v kuloároch a poza chrbát iba narušujú medziľudské vzťahy a prehlbujú rozpory. Nie sú konštruktívne. Nebojme sa preto povedať nahlas vlastný názor i na  poľovníckych schôdzach a v diskusiách. Iba tak sa môžeme pohnúť z miesta a otvoriť cestu novým možnostiam, ktoré sú zatiaľ uzavreté v akejsi trinástej komnate.

Poľovníctvu a lesu zdar ! 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.